NETRADIČNÁ LOVE STORY

Po náročnom dni v rádiu sa vraciam naspäť na intrák. Ľahnem si do postele a premýšľam nad tým, čo s „načatým“ piatkovým večerom. Nakoniec sa dohodnem s mojím spolužiakom z výšky Peťom, že pôjdeme k jeho kamarátom na byt. V hlave mám veľmi veľa myšlienok. Na jednej strane som veľmi spokojná a šťastná, na strane druhej sa v myšlienkach stále vraciam k rozchodu, ktorý sa „odohral“ pred niekoľkými mesiacmi dozadu. Napriek tomu, že toto rozhodnutie nebanujem, pravidelne sa k nemu vraciam. Predsa len, ak ste s niekym viac ako šesť rokov, nedá sa hneď naňho zabudnúť. Chce to čas! Preto som sa snažila počas uplynulých týždňov „zavaliť“ prácou, aby mi myšlienky nelietali len k rozchodu a jeho analýze. Zobrala som viac vysielaní v rádiu, čítala veľa kníh do školy a o sto šesť pracovala. No, dnes som po viac ako dvoch mesiacoch pocítila z tohto „všetkého“ únavu, a preto som potrebovala piatkový reset. Vedela som, že s Peťom bude o zábavu postarané až do rána bieleho a že sa nudiť rozhodne nebudem. A tak sa aj stalo.

PRVÁ ČASŤ FOTIEK: BRANISLAVISKO

Ani neviem, ako mi ubiehajú jednotlivé hodiny na byte. Veľa sa rozprávame, smejeme a áno, aj pijeme. Je celkom zábavné hrať v „dobrej“ nálade FIFU a vidieť zrazu viac hráčov na ihrisku. Občas sa zvyšuje nielen ich počet, ale aj moje ostrenie na nich. Áno, uznávam, miešanie rôznych druhov značiek alkoholu nebol dobrý nápad. Po krátkom „rozhovore“ s toaletou usudzujem, že je na čase odísť. Takmer diktátorsky no s úsmevom na tvári a celkom spoločensky unavená zavelím Peťovi, nech volá taxík. Samozrejme, ten kvôli pokročilému piatkovému času neprichádza hneď a musíme si naň pomerne dlho počkať. Počas čakania ma Peťo neústale presviedča, nech s ním idem na diskotéku. Odmietam to, pretože viem, že tam by sme pokračovali nielen v striedaní tanečných, ale i alkoholických štýlov.

Prehováranie pokračuje aj v taxíku. Peťo vytiahol nové argumenty. Vraj musíme ísť do Boby, citujem: „…aby nás Dominik Babušík odfotil.“ Nerozumiem jeho argumentácii, pretože v „tomto stave“ sa určite netúžim fotiť a nevidím ani jeden dôvod, prečo by nám mal „nejaký fotograf“ spraviť fotku. Navyše, vôbec netuším, kto je Dominik, o ktorom toľko tento večer počúvam. Zakrátko mi však Peťo všetko vysvetlil. Dominik študuje rovnako ako my na politológii na UPJŠke (akurát externe), bol s nami na politologickom tripe vo Viedni, kde mi spavil jednu nádhernú fotku. Lenže! Akonáhle mi ju pred pár mesiacmi poslal a ja som čakala, či nepôjdeme niekedy niečo odfotiť na blog, on sa neozval. Preto mám v tejto chvíli o dôvod naviac, prečo do Boby neísť. Veď, aj tak ma nechcel fotiť, tak na čo by som mala ísť teraz? Peťo to však nevzdáva a ešte pred intrákom ma prehovára, nech s ním idem len na „jednu fotku“. Sľúbil, že ma hneď po odfotení odprevadí domov. Nakoniec prikývnem a rýchlo sa po ceste upravujem. Kontrolujem, či mi náhodou vo vlasoch nezostali zvyšky z môjho „rozhovoru na toalete“ (áno, viem, je to nechutné) a snažím sa na rýchlo zo seba spraviť človeka.

Prežila som to! Dominik nám dokonca ukazuje na foťáku malý náhľad fotky. Mám pocit, že vyzeráme celkom OK. Na vlasoch nič nevidno, stojím normálne a štandardne som vysmiata ako lečo, v dôsledku čoho mám oči ako čiarky. Po krátkom „fotošútingu“ sa mi nakoniec už nechce ísť domov. Na moje prekvapenie hrá DJ celkom dobre a ten toľko spomínaný Dominik je sympaťák a fešák, preto zostávame. Sadáme si za bar a objednávame. Peťo vyberá alkohol, ja už iba minerálku. Smejeme sa, pripíjame s (ne)alkom, rozprávame, keď zrazu sa na Peťovom mobile objaví notifikácia s SMS. Rýchlo berie telefón do rúk a nakláňa sa ďalej odo mňa. Po chvíli sa však opäť vráti k poháriku a k debate. Tento celý „kolobeh“ sa zopakuje asi päťkrát a vtedy už začnem vyzdvedať, s kým si potajomky píše. Nechce mi to ani za svet povedať. Prehováram ho nielen pri bare, ale aj neskôr na parkete. Nakoniec Peťa „zlomím“ cca o piatej ráno na ceste domov.  „Len mi sľúb, že Dominikovi nepovieš, že som ti toto ukázal,“ povedal. Samozrejme, prikývnem a rýchlo beriem do rúk telefón, ktorý mi podáva. Hneď ma upútala prvá veta SMSky: „Presedlal si na dievčatá s pekným hlasom?“ a lichotivé slová o tom, aká som sympatická, pekná a uhladená. S týmito komplimentmi sa hneď lepšie zaspáva.

Na druhý deň si s Dominikom hneď píšeme. Samozrejme, hlavnou témou je fotka zo včera. Od piatkového záberu z diskotéky prechádzame v konverzácii k politológii, k škole, spolužiakom, futbalu… až zakrátko prichádza na otázku: „kedy by sme sa mohli stretnúť?“ Je celkom náročné sa dohodnúť na termíne, pretože evidentne sme obaja veľmi časovo a pracovne vyťažení. No nakoniec sa nám to podarilo! A nielen to, čoskoro sa nám podarilo stretnúť sa druhý, tretí, štvrtý raz, po pár týždňoch začať spolu bývať, po viac ako roku sa zasnúbiť, mať svadbu, zažiť famózu svadobnú cestu, kúpiť byt, krásne si ho zariadiť…vlastne tento príbeh už poznáte! Jediné, čo z neho ešte nepoznáte, je ďalšie kamarátstvo s naším spoločným známym Peťom. Samozrejme, stále sme v kontakte, stretávame sa a na našej svadbe nemohol chýbať, keďže si oprávnene pripisuje zásluhy za to, že sme spolu. Pravidelne nám pripomína, že „nás spojil ako dva prúty v jeden.“

V dnešnom článku som vám chcela priblížiť našu LOVE STORY. Písali ste mi totiž, že by ste si chceli o nej prečítať a ja som si práve pri vašich otázkach uvedomila, že som vám o nej nikdy nenapísala na blogu. Úprimne, ani neviem, prečo sa tu doteraz neobjavil článok na túto tému.

Možno to bolo z dôvodu, že naša LOVE STORY nebola taká romantická ako iné.

Možno to bolo z dôvodu, že naša LOVE STORY začala vtipne a alkoholicky. (Zároveň jedným dychom dodávam, že nezvyknem sa toľko spoločensky unaviť, ale v tento deň som to kvôli všetkým okolnostiam skutočne potrebovala. Určite ste to zažili aj vy, takže vám to veľmi vysvetľovať nemusím. :)) Toľko k mojej obhajobe) .

Možno to bolo z dôvodu, že naša LOVE STORY nebola láska na prvý pohľad.

Možno to bolo z dôvodu, že naša LOVE STORY bola už toľkokrát prerozprávaná, že už som skrátka mala pocit, že som ju minimálne raz na blogu zverejnila…

Každopádne, už o nej do takmer posledného detailu viete a my sme si na ňu spomenuli aj počas tohto fotenia. Branislavisko nám totiž počas fotenia povedal: „Kráčajte vedľa seba, pozerajte sa na seba a romanticky spomínajte na to, ako ste sa spoznali.“ Viete, čo sa nám obom vybavilo v hlavách? Príbeh o tom, ako som si pred fotením v Bobe kontrolovala vlasy, či mi v nich náhodou nezostali zvyšky z môjho „spoločensky unaveného rozhovoru na toalete“. :))

DRUHÁ ČASŤ FOTIEK: PETR FROLO

Fotenie s Braňom pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach sme zrealizovali najmä z dôvodu, že sme vám chceli spolu s Dominikom ukázať jeho nový outfit. Vyskladal si ho v bratislavskej predajni LE PREMIER, ktorá sa počas mája otvárala v Auparku v Bratislave. Možno si ešte pamätáte na zábery zo slávnostného otvorenia, kde si môj drahý vyskladal práve tento outfit. Veľmi sa teším z jeho výberu. Pôvodne som ho mala nastajlovať ja, no nakoniec boli moje prehovárania a názory zbytočné, pretože Dominik to zvládol perfektne. V pánskej móde sa skutočne vyzná (priznám sa, že v nej je viac doma môj manžel, preto článok na túto tému tu tak skoro nenájdete – každopádne, ďakujem za váš záujem o danú tému, verím, že aspoň dnešný článok je tak trochu „náplasťou“ k nerealizovaní spomínaného článku), má pre ňu cit a keď ma náladu, tak dokáže nakupovať veľmi veľa hodín, čoho dôkazom bola naša dlhá návšteva v LE PREMIER.

Dominika tu zaujalo hneď niekoľko kúskov a najradšej by si vybral všetky. Od farebných nohavíc (ktoré má môj manžel veľmi rád a taktiež mu pristanú) cez obleky až po krásny trenčkot (ten si chcel okamžite vziať, no musela som mu vysvetliť, že ten budeme mať problém nafotiť v júni resp. júli – nakoniec však pri pohľade von oknom konštatujem, že by sme ho aj dnes bez problémov v daždi a dokonca aj tématicky nafotili :)). Veľmi oceňujem milý a proklienský prístup v LE PREMIER. Skvele sa nám venovali, ochotne a s úsmevom na tvári poradili a šikovne všetko prispôsobili podľa Dominikových mier. Táto značka je totiž priekopníkom v šití metódou „made to measure“. Kabáty, nohavice, saka a košele šijú zákazkovo za prijateľné ceny a z kvalitných materiálov a každý jeden kúsok vám precízne upravia. Dokonca pokiaľ schudnete, zadarmo vám všetky kúsky od nich upravia do požadovaných rozmerov. Za to majú u mňa veľký palec hore, keďže Dominik schudol a nebudeme mať problém s úpravou vybranej košele, saka či nohavíc. Pokiaľ preto hľadáte pre svojho partnera alebo polovičku ideálny oblek na svadbu, do práce prípadne zaujímavé a kvalitné oblečenie, určite sa v LE PREMIER zastavte. My si tam s Dominikom urobíme nielen zastávku kvôli úprave vecí, ale určite aj výberu ďalších kúskov. 🙂

Ak ste sa dostali až sem, tak sa s vami veľmi a úprimne teším, že ste si dali tú námahu a dočítali sa až sem. ;))

Prajem vám krásne letné dni.

OOTD DOMINIK: nohavice, opasok, košeľa, kravata, sako – LE PREMIER // topánky – CCC

OOTD LINDA: sako, nohavice – RESERVED // top – MANGO // kabelka – LUBIVE.SK // lodičky – CCC // hodinky – CLUSE // náhrdelníky – H&M

V spolupráci s LE PREMIER