Milý denník,
je to už viac ako polroka, čo som ti nepísala. Odvtedy sa toho udialo veľmi veľa. Moje tehotenstvo prebehlo pomerne rýchlo (až na posledné dni), z Babušiatka sa stalo „coronnial baby“, Lilien nám stále robí veľkú radosť a mám pocit, že je tu s nami celý život. Ale idem pekne po poriadku, keďže naposledy som písala tento denník ešte o prvom trimestri. Myslím, že odstupom času sa mi moje tehotenstvo hodnotí omnoho jednoduchšie, aj keď hlavné emócie a spomienky zostávajú nezmenené. V nasledujúcich riadkoch by som chcela zhrnúť, drahý denník, ďalšie tri mesiace čakania na Babušiatko a teda druhý trimester.
Oproti prvému bol omnoho pohodovejší a ešte viac radostnejší, aj keď vyskytlo sa niekoľko starostí. Tou prvou bola pokračujúca únava, ktorá u mňa pretrvávala celých deväť mesiacov. Práve v druhom trimestri som sa dozvedela, že môže byť sposôbená nielen tehotenstvom, ale aj zníženou činnosťou štítnej žľazy, ktorú mi diagnostikovali.
Druhou strasťou druhého trimestra bola moja psychika. Veľmi ma trápilo, že som začala rapídne priberať. Síce som to očakávala, keďže moja mamina bola na tom podobne, no napriek tomu ma to dosť prekvapilo. Určite by sa mi s priberaním vyrovnávalo omnoho jednoduchšie, ak by som nemusela počúvať narážky okolia na moju váhu či veľké brucho. Našťastie som mala veľkú oporu u mojej rodiny a blízkych a aj vďaka nim som počúvala všetky narážky v režime mute. Avšak dosť to zamávalo s mojím sebavedomím, ktoré bolo takmer na nule. Aj odstupom času hodnotím túto etapu, milý denník, ako veľmi náročnú. Kilá rýchlo pribúdali, do toho sa mi výrazne zhoršovala pleť a veľmi ťažko sa mi s týmito zmenami vyrovnávalo. Dodnes si pamätám, že som sa občas nechcela na seba ani v zrkadle pozrieť a odmietala som aj akékoľvek fotenie. Toto však v súčasnosti dosť ľutujem, pretože som mohla mať krásne foto spomienky na tehotenstvo a rastúce brucho. O tejto pre mňa najväčšej strasti celého tehotenstva som sa zdôverila v rozhovore s Veronikou z blogu She makes me travel.
Poslednou ťažkosťou v tehotenstve boli bolesti chrbta či na iných miestach a občas nízky a zase vysoký tlak, no tie sa mi podarilo úspešne zdolávať. Obklopila som sa prácou, hľadaním vecí pre Babušiatko, neustále som sa snažila byť v pohybe a nemyslieť na žiadne problémy.
Optimizmus a nadhľad mi počas celého tehotenstva veľmi pomáhali. Primárne som sa sústredila na deň, kedy konečne uvidím naše Babušiatko a užívala si celé tehotenstvo. Aj keď sa v druhom trimestri vyskytli tieto ťažkosti a strasti, v konečnom dôsledku bolo pre mňa tehotenstvo skutočne nádherným obdobím v živote. Skutočne som si ho veľmi užívala. Naďalej som pracovala, aj keď som potrebovala viac prestávok na spánok a veľmi mi pomohla možnosť homeofficu. Tiež som cestovala – nielen po Slovensku, ale stihli sme aj Ukrajinu. Škoda však, že sa nám nepodarilo zrealizovať Omán, keďže mi po istom týždni už neplatilo cestovné poistenie v zahraničí, o čom sme predtým nevedeli. Ešte viac som si vychutnávala obedy a večere v reštauráciách. Samozrejme, v rozumnej miere, aby som to nepreháňala. Ešte viac ako dovtedy mi chutila ázijská kuchyňa a mala som ešte väčšiu chuť na sladké. Prvej z chutí som nechala voľný priebeh a ochutnávala som (pre mňa) niektorú nové chute z Ázie. Druhú chuť som musela korigovať, lebo by som občas zjedla kvantá sladkého. Darilo sa mi to aj vďaka Gravimilku od Sunaru. Okrem toho, že obsahuje užitočné látky, tak mi skvele zaháňal chuť na sladké. Mojím jednoznačným favoritom bol čokoládový Gravimilk.
Stihla som aj absolvovať promócie doktorandov a s tým spojenú krásnu rodinnú oslavu. Na nej sme naším blízkym oznámili pohlavie Babušiatka. Objednali sme dvojfarebnú tortu, po ktorej prekrojení sa na základe farby polevy dozvedeli naši rodinní blízki, či čakáme dievča alebo chlapca. Ešte pred rozkrojením sme sa ich pýtali, čo tipujú. Bolo to takmer 50 na 50, no tesne to vyhralo „dievčatko“. Dokonca sa vyskytol aj tip, že by to mohli byť dvojičky (chlapec a dievča). Túto myšlienku si postupne osvojili viacerí členovia rodiny, no nakoniec mala väčšina pravdu a my sme sa tešili na malú princeznú. Veľmi rada, drahý denník, spomínam na tento deň.
Ďalšie krásne spomienky sa mi spájajú s obdobím, keď som postupne vyberala prvé veci do výbavy pre Babušiatko. Prvou záležitosťou, ktorá nám domov prišla, bol mojžišov kôš a krásne plienky z e-shopu Bodnarka. Veľmi som sa z nich vytešila a myslím, že aj naše mačičky, ktoré v košíku neustále spali a strážili miesto pre Babušiatko. Postupne pribúdali ďalšie a ďalšie kúsky. Priznám sa, drahý denník, že najväčšiu radosť mi robilo oblečenie pre Babušiatko, ktoré som primárne vyberala z Lindexu. Plus výber nového kočíka. Po prvotnom prieskume sme sa rozhodli pre značku Joolz.
V rámci tešenia sa na príchod bábätka sme s Dominikom absolvovali predpôrodnú prípravu. Poradili mi ho viaceré mamičky na Instagrame, keď som položila otázku, ktorý z ponúkaných kurzov by sme mali určite navštíviť. Väčšina odporúčala lekcie, ktoré boli v ponuke na webe rastiemesdetmi.sk. Dodnes som za toto rozhodnutie vďačná a mám radosť, že sme si nechali poradiť. Príprava nám s Dominikom veľa dala, vďaka nej som sa viac tešila ako bála pôrodu a rady z kurzu dodnes využívam.
Samostatnou kategóriou bolo oznámenie tehotenstva „do sveta“ – nielen toho každodenného, teda naším blízkym, známym či kolegom, ale aj instagramového a facebookového. Veľmi ma potešila odozva v offline a online svete. Najmä som mala pocit, milý denník, že je okolo mňa čoraz viac tehotných žien, s ktorými spoločne môžeme zdieľať naše pocity a skúsenosti. Veľmi som sa tešila, že bábo čakala aj moja kolegyňa a skvelá kamoška Sima, ktorej sa nakoniec narodil syn dva dni pred naším Babušiatkom.
Druhý trimester bol napriek spomínaným ťažkostiam skutočne nádherným obdobím. Zopakovala by som si ho hocikedy, pretože pozitívne a optimistické spomienky vo mne dodnes veľmi rezonujú. Dúfam, drahý denník, že tretiu časť tohto denníkového pokračovania stihnem zrealizovať skôr ako toto druhé. Dovtedy sa lúčim.