SO SVETROM NA ORAVE

„Musíš si obliecť sveter. Vonku je zima.“ Tieto dve vety som skutočne nemala rada. Najčastejšie som ich počúvala ráno pred odchodom do školy. Vtedy som ešte chodila na základku a svetre som priam neznášala. Všade ma kusali, svrbili ma po nich ruky a pri vrstevní som pri nich mala pocit, že je zo mňa jedna veľká cibuľa. 

V súčasnosti si bez nich neviem predstaviť chladné dni. Už dávno sa v nich necítim zle, práve naopak. Sú pre mňa neodmysliteľnou súčasťou zimného šatníka a skvelou príležitosťou, ako sa pohrať s kombinovaním a vrstvením. A to bez ohľadu na to, či sú huňaté, obtiahnuté, oversize, s vreckami, bez nich alebo so šnúrkami. Najradšej ich nosím k obtiahnutým džínsom, no „bavia“ ma aj so šatami či sukňami. Dlhými, midi, ale i takýmito mini. Napriek tomu, že vonku sú stále mínusové teploty, tak si neodopieram ani najkratšie dĺžky sukní. Pri ich nosení sa veľmi často stretávam s otázkou, či mi nie je zima. Keď však pohotovo zodpoviem, že mám na nohách dvoje či troje punčoch alebo silóniek, hneď sú všetci v pokoji. 

Inak tomu nebolo ani pri fotení tohto outfitu. Vznikol pár týždňov dozadu počas nášho oddychu v Skizábave Hruštín. Hľadali sme nejakú novú lokáciu blízko hotela Kristína a nakoniec to u nás vyhrala príjazdová cesta. Vyzerala rozprávkovo! Každý jej centimeter pokrývala snehová pokrývka, od ktorej sa odrážali slnečné lúče prenikajúce spoza majestátnych stromov. Hneď, ako sme si túto nádheru všimli, zastavili sme s Dominikom auto a išli okamžite fotiť. Všade bolo ticho a my sme si s mojím drahým vychutnávali fotenie. Musíme sa priznať, že my s mojím budúcim manželom milujeme výsledné zábery, hlavne ich farby, svetlo a náladu. Preto verím, že atmosféru z Oravy spred niekoľkých týždňov budete cítiť aj vy. 🙂