SLOVAK FASHION BLOGGER OF THE YEAR

Pozdravujem vás a želám vám krásny piatok!

Keď som písala nadpis tohto článku, zdalo sa mi to až neuveriteľné. Blogerka roka v kategórii Móda. Presne tento titul sa mi podaril získať počas včerajšieho galavečera. Stále sa mi to zdá neuveriteľné a mám z toho veľkú radosť. Viem, že sú to typické klišé vety, ktoré hovoria všetci tí, ktorí niečo vyhrajú, ale u mňa momentálne vystihujú priam dokonale všetky moje pocity a dojmy. 

Ak by som to mala zrekapitulovať, v rámci súťaže Bloger roka som sa celkovo tešila tri krát a za každým s inou intenzitou. Prvý krát to bolo vďaka nominácii do tejto súťaže. Nominoval ma môj kamarát Peťo, no neskôr ste mi viacerí písali, že ste chceli tiež tak urobiť. Avšak nebolo to možné, keďže blog sa v nominácii už nachádzal. ĎAKUJEM vám za to.

Druhá moja radosť prišla po tom, čo ste ma svojimi hlasmi posunuli do prvej päťky. Neverila som, že niečo takéto sa môže stať, obzvlášť pri takej silnej konkurencii blogeriek, ktorých sama sledujem a mám ich rada. Navyše facebookové hlasovania považujem za veľmi zradné a občas sú skutočne o mobilizácii hlasujúcich. Počas posledných dní hlasovania cez Facebook som si myslela, že nakoniec sa neudržím ani v prvej päťke, pretože hlasy všetkých blogov rástli miestami až rapídne. Nakoniec som postúpila z posledného postupového miesta aj vďaka Dominikovi, ktorý poctivo viedol tabuľky a sledoval jednotlivé hlasy. Preto moje druhé ĎAKUJEM v rámci tohto článku patrí každému, kto mi hlas odovzdal.

Do tretice som sa tešila v rámci súťaže Bloger roka počas včerajšieho večera. Veľmi ma mrzí, že som sa nezúčastnila galavečera, ale jednoducho musela som sa rozhodnúť či budem v Prahe alebo v Bratislave. Po pravde som bola pred odovzdávaním na 99% presvedčená o tom, že skončím najlepšie štvrtá. Očakávala som totiž, že hlasovanie ľudí bude korešpondovať s bodovaním odbornej poroty. Hoci som si v duchu hovorila, že by som sa potešila, ak by som skončila v prvej trojke, vzápätí som sa uvedomila so slovami: „buď rada, že si aspoň v prvej päťke“. Pár krát som sa zamyslela aj nad tým, aké by bolo super skončiť prvá, ale to som v duchu samú seba vysmiala ešte viac a hneď zatrhla akékoľvek ďalšie myšlienky.

Keď sa včera vyhlasovali výsledky, nepodarilo sa mi ich zverejnenie sledovať ani online, keďže som bola bez akéhokoľvek wifi či dátového pripojenia. Konečné poradie som sa preto dozvedela od Dominika. Ten si ma pekne vychutnal a začal mi čítať výsledky od piateho miesta s neutrálnym tónom v hlase. Prečítal štvrté, tretie, potom druhé miesto a vtedy som už prestala chápať. V rovnakej tónine vyslovil aj moje meno a prvé miesto. Nechápala som a neverila. Keďže som bola veľmi unavená, tešila som sa viac vnútorne ako navonok (neviem, prečo ale vždy sa akosi viem viac vytešiť vo vnútri a skutočne len medzi najbližšími poriadne aj navonok). Akonáhle sme dovolali s Dominikom, v duchu som si povedala: „podľa mňa sa pomýlil, prečítal to naopak a ja som piata.“ Keď mi však začali moji známi písať správy a volať, postupne mi to dochádzalo. Definitívne som tomu uverila až pri telefonáte Majky Halajovej, ktorá za mňa prebrala cenu. Volala mi celá šťastná a vysmiata. Bola som veľmi rada, že práve ona mohla prebrať túto cenu. Je to totiž osoba, ktorá ma neskutočne podporila v časoch mojej menšej blogerskej krízy a neaktivity. Napriek tomu, že v tom čase sme sa nepoznali osobne, dodávala mi veľmi veľa pozitívnej energie a odhodlania. Spoločne s Dominikom ma presvedčili, že v blogovaní mám pokračovať. Preto bolo včerajšie preberanie pre mňa do istej miery symbolické – nebyť Majky (a môjho priateľa), blog by som ukončila. Ďakujem jej za to, že tam bola za mňa a mohla poďakovať všetkým prítomným. 

Nielen Majka a Dominik mi včera spravili veľkú radosť, ale aj všetky vaše správy a gratulácie, ktoré som včera a dnes postupne čítala. Mám dojem, že najlepší pocit z výhry sa dostavil až dnes, keď som sa konečne vyspala a mohla sa naplno radovať. Najviac sa však vyteším, keď vystúpim z vlaku a vyobjímam Dominika. Včera mi veľmi chýbal, pretože ak sa mám s niekym naplno tešiť, tak je to práve on, keďže blog je jeho a mojou spoločnou zásluhou. Blog je vlastne akési naše dieťa, o ktoré sa treba starať a kŕmiť ho neustále novými fotkami a článkami.

Ďakujem organizátorom Blogera roka za myšlienku zorganizovania takejto súťaže a tiež odbornej porote, že rozhodla o tom, že skončím na prvom mieste. Bola som prekvapená, keď som si dnes prečítala článok zo včerajšieho odovzdávania. Vyplynulo z neho, že som získala druhý najvyšší počet hlasov od porotcov v rámci všetkých 8 kategórii a že nominovaných v kategórii Móda bolo 84 blogov, čo je pre mňa wau. 

Ešte raz ĎAKUJEM za tieto body, vaše hlasy vo FB hlasovaní a všetky milé slová či gratulácie. Dodali mi veľa energie do ďalšej práce a blogovania. Beriem ich ako záväzok v rámci blogu a zároveň hnaciu silu, že stále je čo zlepšovať. Verím, že blog vás bude aj naďalej baviť a že vás potešia i všetky spolupráce, ktoré vám postupne odtajním. Zatiaľ vám môžem prezradiť, že jedna z nich ma čaká tento štvrtok. Ide o event Googlu, v rámci ktorého som bola pozvaná porozprávať o blogu a fotení, čo beriem ako veľkú poctu a výzvu. Viac o ňom v ďalších dňoch. Práve vďaka týmto spoluprácam som bola nadmieru spokojná už len so samotným postupom do prvej päťky. 

Na záver by som chcela ešte raz poďakovať Dominikovi za to, že pri mne stojí a spoločne tvoríme blog. A posledné obrovské ďakujem patrí všetkým vám, ktorí ste prečítali tento článok do konca, pretože práve vďaka vám má blogovanie zmysel. 

P.S.: Viem, že tento článok a ďakovanie znie ako keby som získala Nobelovu cenu prípadne Oskara, tak dúfam, že mi to prepáčite. Ale ja sa skutočne tak teším, rovnako ako z každého nového člena na sociálnych sieťach. Za 24 hodín pribudlo takmer 80 nových ľudí, čo je úúúplne skvelé. ĎAKUJEM.