Počas každého ročného obdobia si v obliekaní vždy zamilujem iné kúsky. Uplynulá zima sa u mňa niesla v znamení výšiviek a nášiviek, počas jari som si ulietavala na ružovom oblečení a doplnkoch a leto 2017 sa v mojom šatníku spája s „rovnakými vecami len v iných farbách“. Postrehla som to až pri nedávnom upratovaní skriní. Našla som v nich dvojice zhodných crop topov, lodičiek a šiat vždy v dvoch odlišných odtieňov. Je to aj prípad sukne z dnešného outfitového postu.
Na blogu ste ju mohli vidieť v béžovom prevedení v jednom z aprílových článkov. Vtedy som si ju kúpila počas otvorenia predajne Stradivarius v Košiciach. Okamžite som sa do nej zamilovala a pravidelne nosila. Páčil sa mi na nej jej predný rozparok, dôraz na pás v podobe veľkého opasku a materiál. Obľúbila som si ju so sivým svetrom ale i mikinami, lodičkami či teniskami. Keď sa začali letné výpredaje, zahliadla som ju v bielej farbe. Ihneď som vedela, že ju musím mať. Všimla som si ju ešte predtým, ako som vošla do predajne. Nachádzala sa približne v jej strede a nedala sa prehliadnuť. Vykročila som k nej, že si ju bez skúšania idem hneď kúpiť. V hlave sa mi počas kráčania k nej vynorilo tisíc nových kombinácií s mojimi aktuálnymi kúskami v šatníku. No zrazu si ju tesne predo mnou vzala iná slečna a zamierala s ňou do kabínky. Až vtedy som pri pohľade na prázdny stojan pochopila, že to bol posledný kus a že mne nebude patriť. Niekde v kútiku duše som si želala, aby ju slečna nakoniec vrátila naspäť a ani nešla skúšať(áno, viem, bolo to odo mňa celkom zlomyselné). A viete čo? Nakoniec sa mi to splnilo. Dievčina si sukňu zobrala k zrkadlu, prirovnala a zrejme usúdila, že sa jej nebude hodiť. Zavesila ju naspäť a odišla preč. Ihneď som si ju natešene uchmatla. Ako správna šopoholička som bola šťastná – prešťastná a zároveň opäť prekvapená, aká silná je sila myšlienok. Z obchodu som odchádzala spokojná, že sa mi podarilo kúpiť poslednú bielu sukňu v mojej veľkosti, navyše za skvelú cenu. Až o dva týždne som prišla na to, že v predajni majú ešte tri ďalšie veľkosti. Nakoniec to nebol posledný kus, no na radosti mi to neubralo.
Na blogu ste ju mohli vidieť v béžovom prevedení v jednom z aprílových článkov. Vtedy som si ju kúpila počas otvorenia predajne Stradivarius v Košiciach. Okamžite som sa do nej zamilovala a pravidelne nosila. Páčil sa mi na nej jej predný rozparok, dôraz na pás v podobe veľkého opasku a materiál. Obľúbila som si ju so sivým svetrom ale i mikinami, lodičkami či teniskami. Keď sa začali letné výpredaje, zahliadla som ju v bielej farbe. Ihneď som vedela, že ju musím mať. Všimla som si ju ešte predtým, ako som vošla do predajne. Nachádzala sa približne v jej strede a nedala sa prehliadnuť. Vykročila som k nej, že si ju bez skúšania idem hneď kúpiť. V hlave sa mi počas kráčania k nej vynorilo tisíc nových kombinácií s mojimi aktuálnymi kúskami v šatníku. No zrazu si ju tesne predo mnou vzala iná slečna a zamierala s ňou do kabínky. Až vtedy som pri pohľade na prázdny stojan pochopila, že to bol posledný kus a že mne nebude patriť. Niekde v kútiku duše som si želala, aby ju slečna nakoniec vrátila naspäť a ani nešla skúšať(áno, viem, bolo to odo mňa celkom zlomyselné). A viete čo? Nakoniec sa mi to splnilo. Dievčina si sukňu zobrala k zrkadlu, prirovnala a zrejme usúdila, že sa jej nebude hodiť. Zavesila ju naspäť a odišla preč. Ihneď som si ju natešene uchmatla. Ako správna šopoholička som bola šťastná – prešťastná a zároveň opäť prekvapená, aká silná je sila myšlienok. Z obchodu som odchádzala spokojná, že sa mi podarilo kúpiť poslednú bielu sukňu v mojej veľkosti, navyše za skvelú cenu. Až o dva týždne som prišla na to, že v predajni majú ešte tri ďalšie veľkosti. Nakoniec to nebol posledný kus, no na radosti mi to neubralo.
Podobne ako v apríli aj tentokrát som asymetrickú sukňu skombinovala s topom so zaujímavými rukávmi. Rovnako ako vtedy aj teraz to na plnej čiare vyhrali volány. Oproti aprílovému outfitu som lodičky vymenila za sandálky a väčšiu kabelku do ruky za menšiu obľúbenú Furlu. Čo sa však nezmenilo, to je autor fotografií. Tak ako pri béžovej sukni aj pri bielej sme fotili s Losos Photography. Zámer to rozhodne nebol, keďže som si to uvedomila až dnes pri písaní článku.
Dnešný kúsok je skrátka dôkazom toho, že ak si obľúbim niektorú vec a zamilujem jej strih, musím ju mať aj v inej farbe (samozrejme za predpokladu, že sa vyrába v inom farebnom prevedení a nestojí veľký balík peňazí). Veď koniec – koncov, keď niekomu sadne daná sukňa, šaty alebo tričko, prečo si ju/ich/ho nezadovážiť hneď dvakrát iba v odlišnom odtieni? Je to rozhodne jednoduchšie, ako hľadať nový dobre sadnúci kúsok s ašpiráciou na titul „najobľúbenejšiu vec v šatníku“.
Dnešný kúsok je skrátka dôkazom toho, že ak si obľúbim niektorú vec a zamilujem jej strih, musím ju mať aj v inej farbe (samozrejme za predpokladu, že sa vyrába v inom farebnom prevedení a nestojí veľký balík peňazí). Veď koniec – koncov, keď niekomu sadne daná sukňa, šaty alebo tričko, prečo si ju/ich/ho nezadovážiť hneď dvakrát iba v odlišnom odtieni? Je to rozhodne jednoduchšie, ako hľadať nový dobre sadnúci kúsok s ašpiráciou na titul „najobľúbenejšiu vec v šatníku“.
FOTO: LOSOS PHOTOGRAPHY
OOTD:
top – PRIMARK
sukňa – STRADIVARIUS
sandálky – TOPANKOVO
kabelka – FURLA
3 komentáre
Krásny outfit, veľmi ti svedčí aj sukňa, aj top, hlavne tá krásna farba!
http://www.nasklee.com
Ja momentálne nemám žiadnu vec v dvoch farbách, ale myslím si, že by som bola schopná si ju kúpiť, keby som našla niečo mega super, do čoho by som sa buchla a čo by mi super sedelo 🙂 Inak vyzeráš krásne 🙂
http://www.sinnamona.blogspot.com
Krásný blog! Líbí se mi, když jsou fashion blogerky opravdu fashion a ukazují něco jiného, než co je běžně viděno v ulicích 🙂 Krásné fotky, krásná žena! Já nemám fashion blog, ale i tak budu ráda, pokud mrkneš ke mně. Těším se na tvé další příspěvky a až si projedu ty starší. Adéla