RODISKO

Vždy sa teším na víkendy v Žiline. Síce ich je pomenej ako počas uplynulých rokov, no považujem ich za o to vzácnejšie. Návrat do môjho rodiska býva často nostalgický a zároveň radostný. Hneď, ako prejdeme autom okolo tabule Žilina – Trnové, vynorí sa mi tisíc spomienok. Od okamihov, ako sme tadiaľ prechádzali s rodičmi spoločne z gymnázia a práce cez prechádzky s mojím užasným najlepším kamarátom Miňom až po jazdy na bicykli s mojím bratom Lukym. Za každým si spomeniem na iné momenty. Podobné je to aj s mojou „detskou izbou“. Dnes však skôr slúži ako hosťovská miestnosť alebo pracovňa. Avšak svoju atmosféru si stále zachováva a najmä v nej zostal obrovský šatník. V každej z miestností sa mi vždy vynoria iné príbehy, jedinečné spomienky a okamihy, ktoré sme spoločne vytvorili a vytvárame.

Napriek tomu, že naša rodina patrí k menej početným, vieme pokecať a zabaviť sa ako keby nás bolo v dome minimálne 30. Milujem naše rodinné kávičkové rituály opakujúce sa niekoľkokrát za deň. Počas nich sa stretneme v obývačke alebo v jedálni a spoločne si vychutnávame tento horúci nápoj. Tatino je majster v príprave kávy a zatiaľ v tejto činnosti nenašiel premožiteľa. Dokonca ani ja som ho zatiaľ neobjavila a to som prešla mnohé skvelé kaviarne a podniky. Popri káve si vždy pochutnáme na výbornom (vždy zdravom a chutnom) koláčiku od maminky. Tie sú bezkonkurenčné! U nás v rodine sa sladké pokrmy tešia veľkej obľube podobne ako maminina vyššia gastronomická kuchyňa. Keď raz budem vedieť variť a piecť ako ona a k tomu tak skvele vyzerať, tak budem maximálne spokojná. Kávové rituály sú okrem dialógov a zábavy príležitostne spojené so žolíkmi alebo hrou Scrabble. Inokedy sa tieto chvíle pri káve „zvrhnú“ do náročných politických a historických polemík. Vtedy zostávame pri stole už len my dvaja s Dominikom, dedko, tatino a Luky. Mamina s tetou Helou si radšej odsadnú, idú do záhradky alebo riešia menej náročné témy. V našich politologických úvahách vieme zotrvať hodnú chvíľu a zastaviť nás príde mamina. Občas to ukončíme výmenou názorov či hádkou, ale tá netrvá dlho a veľmi rýchlo ju vieme hodiť za hlavu. Hlavne Luky ako hlavný rodinný zabávač to vie promptne otočiť na zábavu.

Na všetky tieto momenty od spoločných káv cez výlety až po športové aktivity nedám dopustiť. Nielenže sú skvelým dopĺňačom energie, ale ide tiež o nezabudnuteľné momenty. Niekoľko príjemných chvíl si odnášam i z tohto víkendu. Opäť je mi cestou vo vlaku smutno, že odchádzam z rodiska, no zároveň sa teším domov, do nášho spoločného domova s Dominikom. Verím, že raz aj my vychováme naše deti tak, aby sa aj ony tešili do svojho rodiska a na rodinné chvíle…tak, aby chvíle v kruhu rodiny považovali za rovnako dôležité a hodnotné…tak, aby si naplno vychutnávalikaždú chvíľu so svojimi rodičmi, krstnými či oboma babkami a dedkami…

Rovnako ako sú rodinné víkendy v Žiline veselé a optimistické, tak aj z dnešných fotografií, dúfam, vyžaruje pozitivita. Minimálne vďaka obľúbenej žltej bunde. Na ňu od minulého roka nedám dopustiť a pravidelne ju s radosťou nosím. Na blogu ste ju naposledy mohli vidieť v kombinácií s modrou, dnes sa vyníma pri čiernej a sivej. Zvolila som k nej šaty, z ktorých som v tomto outfite za pomoci opasku vytvorila sukňu s čipkovanou vrchnou časťou. Z doplnkom som si vybrala okuliare so zrkadlovými sklami, kabelku s výrazným zlatým detailom korešpondujúcim s opaskovou prackou a členkové čižmy. Samozrejme, nezabudla som ani v tomto prípade na výrazný červený rúž.

Prajem vám krásne dni plné úsmevu a optimizmu strávané možno aj v rodinnom kruhu!

P.S.: Ďakujem za úžasné fotografie Viki z blogu SIMPLY THE BLOG.