LAPKINN SVADOBNÝ DENNÍK II.

Milý svadobný denník,

od okamihu, keď som ti naposledy sem písala, prešli už tri mesiace. Ani neviem, ako rýchlo zbehli, no na druhej strane, výrazne sme sa stihli posunúť v prípravách na svadbu. Aj keď môj budúci manžel by v tomto prípade namietal a tvrdil, že sme sa vôbec s nimi nepohli. Občas totiž stráca prehľad v tom, čo je a čo už nie je rezervované, pretože… citujem Dominika: „nič nezapisujem do svadobného diára a on má pocit, že nič nemáme vybavené“. Avšak, za splnené môžem označiť kolónky s dátumom, miestom sobáša, šatami, kaderníkom, vizážistkou, farebnou kombináciou, DJom, fotografom, výslužkami… Skrátka, je toho viac, ale to ti, milý denník, prezradím postupne. 

Kde začať? Zrejme dátumom. Vybrali sme 6. 5. 2017. Žiadnu symboliku za tým nehľadaj, len čisto racionálny dôvod – predĺžený víkend. Keďže väčšina našich hostí či už z rodiny, alebo zo známych je zo stredného Slovenska od Harmanca po Žilinu (a dokonca aj z Česka – z Ostravy), tak nemusia na druhý deň utekať domov a do práce, ale môžu ešte s nami zostať oslavovať. Zároveň sme radi, že naša svadba bude v máji, pretože toto obdobie s rozkvitnutými čerešňami a tulipánmi je neskutočne kúzelné. Nemusíš mi, milý denník, pripomínať, že manželstvá uzatvorené v tomto mesiaci, prinášajú nešťastie. Na takéto povery s Dominikom neveríme. Sme presvedčení, že každý sme si strojcami vlastného šťastia. Pri debatách o dátume pripadal do úvahy aj september, ale predĺžený víkend v tomto mesiaci však nevychádzal. Okrem toho, dátum 6. 5. 2017 bude na pozvánkach vyzerať skvele!

Napriek tomu, že svadba by mala byť v meste, odkiaľ pochádza nevesta, rozhodli sme sa pre Košice. Predsa len druhé najväčšie mesto na Slovensku ponúka viac možností pre obrad či hostinu ako moja rodná Žilina. Navyše, organizácia svadby je pre nás jednoduchšia v metropole východného Slovenska, keďže tu pracujeme a žijeme. V tomto prípade mala praktická stránka prednosť pred tradíciou. 

Spočiatku sme dlho s mojím budúcim manželom diskutovali, kde sa uskutoční obrad, no nakoniec sme sa rozhodli pre kompromis. Toto slovo mi, prosím, drahý môj denník, pravidelne pripomínaj, pretože ho považujem za veľmi dôležité pri svadobnej komunikácií. Od malička som mala vysnívanú svadbu so všetkým, čo k nej patrí, pri mori alebo pod holým nebom. Áno, priznávam, môžu za to všetky romantické filmy. Ale nie je to také krásne a rozprávkové? Dominik zase trval na obrade v kostole. Nakoniec sme sa kompromisne rozhodli pre sobáš v kaplnke. A nie hocijakej! Ale rovno v nádhernej Kaplnke sv. Michala v Košiciach, ktorú dokonca reštaurovala Dominikova mamka. Preto bude pre mňa veľkým potešením mať práve na tomto mieste náš sobáš. Kaplnka je úžasne prerobená a má neopakovateľné čaro. Minulý rok som do nej nenápadne vošla počas jedného sobáša a skoro som sa od radosti rozplakala. Taká je krásna! Má však aj jednu nevýhodu – kapacita. No, pri našom počte hostí 40, je to ideálne miesto. 

Možno sa teraz pýtaš, milý denník, prečo takýto malý počet? Napriek tomu, že ti tu píšem o prípravách takto verejne, považujem svadbu za súkromnú až intímnu záležitosť dvoch ľudí. Preto sme sa rozhodli zúžiť zoznam len na našich najbližších z okruhu rodiny a kamarátov. Pri pozvaniach k svadobnému stolu sme si stanovili jasné pravidlo – nepozývame partnerov a partnerky našich rodinných známych či kamarátov. Na mnohých svadbách sme si s Dominikom všimli, že tí pozvaní, ktorí boli na hostine s polovičkou (ktorá navyše nepoznala mladomanželov), sa viac venovali práve jej a nezabávali sa toľko nevestou a ženíchom. Samozrejme, česť výnimkám, pretože aj na našej svadbe budú nejaké tie páry. No, sú to tie, s ktorými sa už niekoľko rokov stretávame a sú priateľmi nás oboch. Aj vďaka tomuto „kľúču“ sa nám podarilo zúžiť zoznam a zabezpečiť malú svadbu v kruhu tých najbližších a najcennejších. 

Už teraz sa, milý denníček, neviem dočkať, kedy príde náš májový deň D a so všetkými pozvanými na čele s mojím budúcim manželom to poriadne spečatíme a oslávime. Mimochodom, vieš čo je na dnešnom dátume také kúzelné? Dnes sú to presne štyri mesiace, kým sa stanem pani Babušíková resp. Adamčík – Babušíková (alebo Babušík – Adamčíková – uvidíme, čo úrady povolia, no dramaticky abecedný posun to určite nebude). Akurát o štyri mesiace vymením svoju ružovú huňatú čelenku spred Kaplnky svätého Michala v Košiciach za nádherný dlhý závoj. 

Lúčim sa s tebou a sľubujem, že ti budem, milý denník, písať pravidelnejšie.

S pozdravom

optimisticky a svadobne naladená LAPKINN

P.S.: Najbližšie sa ti ozvem s mojimi dojmami a pocitmi o svadobnej téme, farbách a sále. Zatiaľ si prezri, môj drahý denník, aktuálne fotky Kaplnky sv. Michala z dnešného dňa a aj záber šikovného svadobného organizéra, do ktorého si už všetko poctivo zapisujem. Neboj sa, Dominik na to dôkladne dohliada. 

FOTO: CANON g7x