KEĎ TI ZAZVONÍ BUDÍK O ŠTVRTEJ RÁNO

Prebúdzam sa na zvonenie budíka. Pokojne ho „zaklapnem“, pretože viem, že o 5 minút mi bude zvoniť ďalší a potom ešte jeden. Áno, viem, v tomto som nepoučiteľná a stále si musím nastaviť tri budíky a vstať až na ten tretí. Keď počujem posledné budíkové zvonenie môjho telefónu, najradšej by som ho vypla a napísala Braňovi, že dnešné fotenie ruším. No, premáham sa. Uvedomujem si, že ak by som spala ďalej, tak by si Dominik zo mňa robil neustále srandu, že som opäť nevstala. Na Maledivách som sa totiž každý večer „dušovala“, že na druhý deň vstanem na východ slnka a nikdy sa tak nestalo. Únava a posun času ma za každým zmohli. Raz sa mi „vstávanie so slnkom“ podarilo, no bolo zamračené, takže nič z toho nebolo a išla som naspäť do postele.

Vstávam preto o 4:10, aby som predišla manželovmu podpichovaniu a pripomínaniu Maledív. Mimochodom, môj drahý sa pri treťom zvonení bezstarostne obrátil na druhý bok a naše mačičky sa na mňa len nechápavo pozreli, prečo vstávam ešte za tmy. Rýchlo idem zo seba „spraviť človeka“. Po byte sa pohybujem ako mátoha. Nečudo, keď mám za sebou necelé tri hodiny spánku. V týchto teplách neviem zaspať skôr ako o polnoci a okrem toho dnes v noci dávali v telke jeden veľmi zaujímavý film, ktorý som musela dopozerať. Stál za to, no dnešné ráno je o to ťažšie. Pri rannom chystaní si stále vyčítam, že som spala tak málo a prečo som sa nechala nahovoriť na fotenie pri východe slnka. Upokojujem sa však myšlienkou, že hádam aspoň výsledok nášho „šútingu“ bude stáť za to.

Branislavisko prichádza o niekoľko minút skôr, aby sme bez problémov stihli náš dnešný plán. Pre mňa je tento jav skoršieho príchodu niečo, od čoho som si pri Dominikovi a jeho neustálom meškaní odvykla. U nás v rodine sa totiž zvykne hovoriť – „Keď jeden Babušík mešká 15 minút, koľko budú meškať dvaja?“

Do mesta prichádzame krátko po piatej hodine a ešte stále je vonku tma. Avšak keď sme sa na Alžbetinej ulici zapozerali smerom k majestátnemu Dómu sv. Alžbety, vidíme, že pomaly svitá. V dobrej nálade kráčame do centra mesta blízko Kaplnky sv. Michala. Na miesto, kde sme, mimochodom, mali s Dominikomsvadbu. Cestou stretávame ľudí na prechádzke so psíkmi či smerujúcimi do práce alebo do kostola. Košice majú zrazu úplne iný ráz. Sú ešte zaujímavejšie, pokojnejšie a ukrývajú v sebe neskutočné čaro. Náš „šúting“ začíname okolo pol šiestej a tradične sa pri ňom veľa nasmejeme. S „B“ (ako zvyknem volať Braňa, keďže ja som pre Branislaviska „L“ alebo „Linka“ – preklep od Linda, na ktorom sa veľmi smejeme) nám fotenie ide pomerne rýchlo a obaja sa tešíme z prvých záberov. Už sa neviem dočkať, kedy uvidím hotový výsledok…

…Ešte v ten večer mi Branislavisko posiela fotky. Som z nich neskutočne nadšená, hlavne z tejto od fontány. Je mi jasné, že toto nebolo naše posledné ranné fotenie, aj keď ako sme sa s B zhodli – nič netreba preháňať. No, mňa doslova uchvátil nielen výsledok fotenia, ale hlavne atmosféra Košíc skoro ráno s prázdnymi uličkami a prvými lúčmi slnka.

Na ranné fotenie som zvolila outfitovú kombináciu, ktorú mám veľmi rada. Elegantné kúsky spolu s viac „casual“ vecou. Viem, že s bielou košeľou by dnešný outfit vyzeral viac elegantnejšie, preto som siahla po jednoduchom bielom tričku s nápisom. V doplnkoch som zostala verná svojej obľúbenej farbe – červenej na písmenách, náušniciach, rúže či náramku.

Čo hovoríte na výsledný outfit či fotky?

Budem sa tešiť na odozvu. 😉

FOTO: BRANISLAVISKO

OOTD: sukňa – H&M // tričko – MANGO via ANSWEAR // okuliare – ZARA // čiapka, gumička – STRADIVARIUS // kabelka – MON ART BAGS // hodinky – CLUSE // náramok – BLOGERINAS // náušnice – VINTAGE