HONEYMOON II.

Prebúdzam sa do druhého dňa na našom honeymoone. Vstávam z vysnívanej postele s baldachýnom a presúvam sa k oknu. Akonáhle odhrniem závesy, naskytne sa mi výhľad na našu terasu, pláž s bielym pieskom a prekrásne more. Rýchlo budím Dominika, nech ideme na raňajky, pretože mám pocit, že každá ďalšia hodina spánku v maldivskom raji je hriechom.

Ani výber na raňajkách nesklamal. Jedlo vyzerá výborne a nevieme, čo si vybrať skôr. Nakoniec volíme omelety pripravované priamo pred nami. Chutia fantasticky! Všetko je skvelé, priam rozprávkové až…na počasie. Nahnevane sa pozerám na zamračenú oblohu a niekde v kútiku duše dúfam, že môj nazlostený pohľad odoženie mraky. No nič sa nedeje. Preto začnem hneď na raňajkách hundrať, prečo nevýjde slnko. Dominik ma veľmi rýchlo stopne, ubezpečí, že všetko je v poriadku a mám byť rada, že je aspoň teplo a tridsať stupňov. Jeho argumenty prijímam a dopĺňam ich o ďalšie – kým neprší, je to super. A veru áno! Každý kút ostrova má svoje čaro, o čom sa presviedčame hneď pri prechádzke po raňajkách. Mám pocit, že je tu spolu s nami desať maximálne pätnásť hostí. Ešte aj ľudí z personálu tu stretávame v omnoho väčšom počte ako ubytovaných, čo je veľká výhoda, keďže máme pocit, že sme na pomerne veľkom ostrove takmer úplne sami. Žiadne preplnené dovolenkové pláže, len veľa prázdnych pohodlných lehátiek a my v mori. Nikto sa nekúpe, čo nedokážeme pochopiť, pretože voda je neskutočne teplá. Užívame si každú jednu minútu nášho pobytu a všetko sa nám zdá dokonalé. Snažíme sa nájsť nejaké negatívum prvých chvíľ v raji, ale na nič sme neprišli. OK, možno počasie. Ale nad ním sme už dávno mávli rukou. Veď, nás ešte čaká veľa dní na honeymoone a hádam nám počas nich konečne výjde slnko.

Po objavovaní ostrova a kúpaní pokračujeme smerom k baru. Keďže máme zaplatenú all – inclusivku, naším plánom je ochutnať čo najviac drinkov. Vyberám si tequilu sunrise s prosbou, že hádam privolá slnko. No ako naschvál sa hneď rozprší. Zrejme som to pred pár hodinami zariekla. Premýšľam, či som niekedy v živote videla takýto netradičný dážď. Rozhodne nie. Chvíľu ho s úžasom pozorujeme a o pár minút sa v ňom prechádzame. Prichádzam na to, že mi zrazu prestáva vadiť, že na našej svadobnej ceste prší. Považujem to za nový zážitok – prechádzať sa po daždi s drinkom v ruke a rovno po piesku na pláži. Čo keby sme sa išli kúpať v daždi? Dominika ani nemusím presviedčať, keďže sme na rovnakej vlne a už sme v plavkách v mori. Neopakovateľný moment! Voda má ešte vyššiu teplotu ako doobeda a dážď je tiež pomerne teplý. Užívame si celú atmosféru, zabávame sa a hovoríme si, že ak nás niekto vidí, musí nás považovať za totálnych bláznov. Nevadí nám to a o chvíľu vymeníme kúpanie v daždi za našu vonkajšiu sprchu vo vile. Keďže sa nenachádza pod strechou, máme dvojitý prídel vody – z oblohy aj vodovodného kohútika. Mám pocit, že sme ako deti, ktoré si užívajú každý jeden moment a maličkosť. Ale tak to má byť.

Po dvoch hodinách prestáva pršať a zrazu vychádza slnko. Dočkali sme sa ho! Teplota sa nemení – stále stabilných tridsať stupňov bez ohľadu na to, či prší, je zamračené alebo sa objavia slnečné lúče. Jediné, čo zostáva bez zmeny je naša nálada. Stále pozitívna, veselá a samozrejme v správnych chvíľach aj romantická.