FROM DOMINIK

Ahojte,
máme za sebou začiatok týždňa. My s Linduš sme prvý deň strávili v pohodlí domova, v znamení oddychu a doháňania zameškaného. Keďže moja polovička ochorela po celom rozlietanom týždni po Slovensku, podujal som sa vám napísať tentoraz niečo ja.:)
Naša minulotýždňová cesta začala ako inak v Košiciach, pred týždňom v sobotu, kde sme sa vybrali na návštevu do Žiliny osláviť narodeniny mojej lásky. Tomu však predchádzala jedna smutná záležitosť a tou bola naša Jackie, ktorú sme si nemohli zobrať so sebou, kedže sme odchádzali na dlhší čas a ona cestovanie veľmi nemá rada. No, bolo o ňu výborne postarané u mojich rodičov, ktorí si ju vždy s veľkou radosťou vezmú k sebe, kým, samozrejme, neškriabe a nekuše.
Poviem vám, že cesta do Žiliny zbehla veľmi rýchlo. Konečne nám aj na východe pribudlo pár ďalších kilometrov diaľnice. Už len to nešťastné Strečno. Oslava dopadla podľa očakávaní, v kruhu rodiny a v pohodovej atmosfére so zdravými dobrotami (čokolády na torte som sa nevedel dojesť:)). Pondelok sme strávili fotením šiat módnej návrhárky Daniely Hrabovskej ešte v Žiline, no už v utorok sme sa vybrali do Bratislavy (na koniec republiky, ako ja zvyknem hovoriť). Vybavili sme všetky stretnutia a dohodli ďalšie spolupráce, ktoré Vám Linduš určite čoskoro predstaví.
V rovnaký deň sme sa ešte vybrali do Parndorfu, v ktorom som bol prvý krát. No, Linduša ma ním previedla raz – dva. Nakúpili sme pár drobností a vybrali sa naspäť. Neobišli sme ani Ikeu, v ktorej sme strávili čas až do záverečnej.
Streda bola v znamení fotenia s Maťou Cimermanovou, ktorá nám urobila spoločné fotky. Poviem vám, že je to veľká radosť, keď nefotíte vy, ale niekto fotí vás. Hlavne, ak sa vám zbierka fotiek s vašou láskou rozšíri z desiatich na väčšie číslo (selfie sa, samozrejme do toho neráta.:)). Fotenie sa nieslo v pochmúrnom počasí, ale nám to na úsmeve neubralo. A aj keď sme trošku zmokli, verím, že výsledok sa vám bude páčiť. Neďaleko kaviarničky, kde vznikli prvé zábery, sa nachádzal električkový tunel. Pred jeho vchodom bola krásna atmosféra, tak sme tam ešte pár fotiek odfotili. Síce každú chvíľku prešla nejaká električka, ale my sme vždy stihli odskočiť. Musím sa vám priznať, že nerád nosím vyhrnuté nohavice nad kotníky, ale po tom, ako som si pozrel nafotené fotky sa mi to asi aj zapáčilo. Čas ukáže…
Po vydarenom fotení nás čakala cesta domov, kam sme sa už tešili. Doma sme sa dlho neohriali, pretože hneď na druhý deň sme vyrážali na lyžovačku do Ždiaru. Tá bola nakoniec čisto pánskou záležitosťou, pretože ako kamarát hovorí, obe naše ženy boli choré… Jeho pani manželka je tehotná a tá moja iba bez hlasu, ale každopádne pobavilo, keď to rozprával. O Ždiari sa však dozviete niečo už od Linduš, ktorá sa doma lieči a ja ju obskakujem, však miláčku?

Pre dnešok sa s Vami lúči Dominik.

P.S.1: V dohľadnej dobe sa môžete tešiť na fotky, ktoré nafotí a upraví Linduš, pretože blog som dnes písal ja.:))) A inak, Jackie, je už s nami a robí nám radosť.