FĽAŠA OD MAJONÉZY A DVE ŠÁLKY KÁVY

Mať viacero pracovných pôsobísk má svoje výhody a nevýhody. K pozitívam rozhodne patrí to, že sa nenudíte, vaše dni sú stále pestré a nechýbajú ani viacnásobné oslavy. Napríklad aj tie na konci roka. Do dnešného dňa som absolvovala tri vianočné večierky a stretnutia, z čoho mám veľkú radosť. Vo štvrtok sa teším na poslednú tohtoročnú, v poradí štvrtú kapustnicu. Milujem ich rodinnú a priateľskú atmosféru, rozhovory s kolegami či obhliadnutie za uplynulými dňami. 

Nielen tieto akcie, ale i celý december ma prinútil k menšiemu sentimentu. Veď, v tomto predvianočnom čase sa mu aj tak nevyhneme… Moju sentimentálnu náladu umocnil jeden status na FB, ktorý pred pár dňami vyzdieľala moja kamarátka. Pôvodne som chcela v texte použiť len jeho krátku časť, ale nakoniec som sa rozhodla pre zachovanie všetkých myšlienok prepožičiať si ho celý. A ako býva zvykom nielen na akademickej pôde, pekne ho odzdrojovať. 🙂 

Celý príbeh totiž ešte 10. decembra napísala u seba na stránke Miriam Kalisová. Je v ňom veľký kus pravdy, však, čítajte – „Profesor stál pred triedou, kde mal hodinu filozofie a pred sebou mal nejaké veci. Keď hodina začala, bez slov vzal veľmi veľkú prázdnu fľašu od majonézy a začal ju plniť golfovými loptičkami. Potom sa opýtal študentov, či je fľaša plná. Oni súhlasili, že je. Potom profesor vzal krabicu s kamienkami a vsypal ich do fľaše. Fľašou zľahka zatriasol. Kamienky spadli do voľných miest medzi golfovými loptičkami. Potom sa znova opýtal študentov, či je fľaša plná. Oni súhlasili, že áno. Profesor ďalej vzal krabicu s pieskom a vsypal ho do fľaše. Samozrejme, že piesok všetko zasypal. Znova sa opýtal, či je fľaša plná. Študenti odpovedali súhlasným „áno“. Profesor potom vybral dve šálky kávy spod stola a vlial kávu do fľaše, čím zaplnil voľné miesto medzi pieskom. Študenti sa smiali. „Teraz“, povedal profesor, keď smiech utíchol, „chcem, aby ste pripustili, že táto fľaša predstavuje váš život. Golfové loptičky sú dôležité veci – rodina, deti, zdravie, priatelia a obľúbené vášne – ak by ste stratili všetko ostatné a len tieto veci by zostali, váš život by bol ešte stále naplnený. Kamienky sú ďalšie veci, na ktorých záleží, ako práca, dom a auto. Piesok je všetko ostatné – maličkosti. „Ak dáte piesok do fľaše ako prvý,“ pokračoval, „nezostane v nej miesto na kamienky a golfové loptičky. To isté platí o živote. Ak miniete všetok svoj čas a energiu na maličkosti, nikdy nebudete mať priestor na veci, ktoré sú pre vás dôležité. Takže… Venujte pozornosť veciam, ktoré sú kritické pre vaše šťastie. Hrajte sa so svojimi deťmi. Nájdite si čas na zdravotné prehliadky. Pozvite partnera/partnerku na večeru. Vždy bude dostatok času na upratanie domu a opravenie odpadu. ,,Najskôr sa postarajte o golfové loptičky – veci, na ktorých naozaj záleží. Stanovte si priority. Zvyšok je len piesok.“ Jedna študentka sa opýtala, čo predstavovala káva. Profesor sa usmial. ‚Som rád, že ste sa opýtali.“ Tá vám len ukazuje, že bez ohľadu na to, aký plný sa vám zdá váš život, vždy je priestor na pár šálok kávy s priateľom.„

Preto, prosím, nikdy, ale nikdy, nezabúdajte na „golfové loptičky“. Venujte im množstvo času a považujte ich za svoju prioritu. Ak sa vám aj bude zdať, že čas plynie rýchlo a vy občas nestíhajte, nech tento príbeh o fľaši majonézy a dvoch šálkach kávy je pre vás každodenným odkazom.

V súvislosti so sentimentálnou náladou som si aj ja počas decembra uvedomila niekoľko dôležitých vecí. Tento rok sme s Dominikom obetovali veľmi veľa času najmä práci. Až sme miestami zabúdali na našu rodinu a tiež na nás dvoch. Keď som konečne dopísala všetky články, vrátila sa z katedry, donahrávala všetko potrebné a môj budúci manžel zase dokončil všetky fotky z rôznych fotení, konečne sme mali voľný čas. Pre seba, pre svoje aktivity, pre oddych. Lenže, my sme ho opäť strávili ďalším fotením na blog. Preto som minulý týždeň napísala na svoj súkromný profil na FB výzvu, že hľadám nových fotografov. Mnohí moji známi mi hneď prekvapene písali a pýtali sa, čo sa medzi nami s Dominikom stalo, či sme sa náhodou nerozišli, nepohádali. Nie! Len, jednoducho, chceme mať viac voľného času pre nás dvoch. Spoločne oddychovať, venovať sa našim koníčkom, prechádzať sa, smiať sa, chodiť za našou rodinou a vychutnávať si našu lásku (podobne ako v predchádzajúcom článku. 

Na moju výzvu sa ozvalo hneď viacero fotografov, z čoho sa veľmi teším. Samozrejme, nechcem teraz vymeniť Dominika, pretože ten stále bude tým hlavným a nenahraditeľným druhým „N“ v mene Lapkinn. Len ho odbremeniť, keďže sa mu v počítači stále kopia mnohé fotky z iných fotení a zároveň priniesť na blog ďalší „pohľad“ a fotografické oko. Ako prvá reagovala na moju výzvu šikovná Veronika Selepková, s ktorou sme nafotili dnešné zábery. Obľúbila som si ich atmosféru a tiež outfitovú kombináciu sivej, ružovej a čiernej. Dúfam, že ju budete cítiť aj vy a že sa vám fotografie a tiež outfit budú páčiť. Rozhodne mi dajte vedieť. Som zvedavá na vaše názory. Verím, že s Veronikou to nebolo naše prvé a posledné fotenie.

Užívajte tieto dni a nezabúdajte na „golfové loptičky“.  

FOTO: Veronika Selepková