Počas predchádzajúceho víkendu uplynul prvý rok, čo s Dominikom nosíme rovnaké priezvisko. OK, priznávam, mňa ešte stále oslovujú pani Adamčíková alebo ako dnes v jednej e-mailovej správe – slečna magisterka Babušík Adamčíková, čo už ma úplne „dorazilo“, rozosmialo a môjho manžela zase nahnevalo. Aj keď máme za sebou viac ako 365 dní, o pár mesiacov to bude už päť rokov, čo ruka v ruke kráčame spoločnou cestou. Väčšinou s úsmevami na tvárach; vysmiati; no niekedy aj pohnevaní; bez toho, aby sme sa držali za ruky; urazení či so zlými náladami… ale aj o tom sú vzťahy, ktoré sa nie vždy spájajú so slnkom zaliatými dňami. Občas skrátka príde mrak – väčší alebo menší – ktorý prinesie dážď a je na oboch, či jeho prílev kvapiek zvládnete alebo nie. Po prvom roku však našťastie nad nami svietilo slnko a my sme si naplno užívali jednotlivé dni jeden vedľa druhého.
FOTO: DEDINSKÁ MAŤ
V spolupráci s CCC
Spoločne s Dominikom sme si prežili krásny prvý rok manželstva. Vychutnali sme si úžasny honeymoon, spoločné výlety, hľadanie nového bytu či jeho zariaďovanie. Prišlo mnoho zmien, ktoré sme neočakávali, ale aj očakávali. K očakávanym „záležitostiam“ prvého roka manželstva patrila aj otázka – A kedy bude dieťa? Obaja s manželom sme vedeli, že intenzita príchodu tejto otázky sa bude stupňovať, ale že až tak… to som nečakala. Za prvých 365 dní manželstva som si uvedomila, že väčšina ľudí (nielen v našom okolí) očakáva, že po svadbe nevyhnutne a bezprostredne bude nasledovať tehotenstvo. Aj keď čiastočne rozumiem logike tejto postupnosti, nerozumiem tomu, prečo by to tak vždy malo byť. Hlavne v našom prípade.
Nemám rada zaužívané stereotypy a „všeobecné poučky“ o tom, čo by malo nasledovať, keď sa dvaja vezmú. Napočúvala som sa ich za jeden rok až – až, no s mnohými nesúhlasím. Nesúhlasím s tým, že po svadbe by som mala sedieť už len doma pri manželovi a nikam sa nepohnúť. Nesúhlasím s tým, že by som ako vydatá nemala chodiť s kamarátkami v piatok večer von… Nesúhlasím s tým, že by som do roka po svadbe mala otehotnieť, lebo sa to skrátka tak má… Rozumiem, že niekto možno s týmto mojím názorom nesúhlasí, ale my sme si s Dominikom povedali, že zatiaľ sa sústredíme na iné priority. Chceme si užívať chvíle, kým sme spolu vo dvojici; môžeme spolu cestovať; zažívať nádherné okamihy… Vieme, že deti raz prídu, tešíme sa ne, ale vieme, že ešte neprišiel ten správny čas.
Za prvý rok manželstva som si uvedomila, že mi otázka Kedy budeme mať dieťa?, začala poriadne liezť na nervy. Počúvam ju často medzi známymi, na kolaudáciách nášho bytu (najmä pri prípitku a slovách…nech vás je tu čoskoro o jedného viac), veľmi často v práci či v našej rodine. Občas nájdem podobné otázky a správy aj v directe na Instagrame a vždy ma prekvapí, že ma prekvapia (ale keď to sa skrátka nedá, keď vám ľudia počas honeymoonu píšu, či na ňom plánujete splodiť dieťa…to vážne? to vážne!). Dokonca nedávno mi prišla ponuka na spoluprácu, či nechcem spropagovať kočík s tým, že by som sa s ním odfotila a vás, čitateľov, „trocha pobláznila“, že som tehotná, hoci nie som. Prišlo mi to úplne šialené, takto vás klamať a vziať niečo takto nelogické, za čo nám boli schopní zaplatiť. Považujem to za rovnako zvláštne ako za všetky otázky okolia o tehotenstve. Poviem vám (resp. napíšem), že mi to začína vadiť a že už ľuďom odpovedám vetou, ktorú mi poradila Kristína Farkašová – áno, objednala sme si naše dieťa z Aliexpressu, no mešká dodanie. Samozrejme, s úsmevom na tvári a s „nadsázkou“. Táto otázka mi príde nanajvýš osobná (aj keď si uvedomujem, že blogeri mnohokrát strácajú veľkú časť súkromia, no tehotenstvo a dieťa u mňa dlho zostane súkromným rozhodnutím) a keď príde ten správny čas, určite vám dám všetkým vedieť.
Každopádne, nechcela som, aby vyznel dnešný článok tak, že sa vám sťažujem, len viem z niektorých prípadov z môjho okolia, že nie som jediná z páru či jediný pár, ktorému tento „tlak“ prekáža (poznám dvojicu, ktorá sa o dieťa pokúša, no nedarí sa im a okolie sa ich neustále pýta, kedy budú mať potomka – nasleduje z ich strany dlhé vysvetľovanie a následne strašné pocity medzi nimi dvoma a otázky, kde robia chybu…) a „bombardovanie“ otázkami o dieťati, preto som sa rozhodla o tom napísať. Rešpektujem rôznorodosť názorov, no mrzí ma, keď iní nerešpektujú rôznorodé názory či dané rozhodnutia páru.
Mimochodom, keď som vám písala o slnečných ale aj daždivých dňoch nášho vzťahu, tak toto fotenie patrilo skôr k tým „upršaným“ chvíľam. Dominik totiž nebol najedený, z čoho pramenila jeho veľmi zlá nálada a nervozita. To viete… keď je chlap hladný, dá to veľmi pocítiť okoliu. :)) Obdivujem fotografku Katku, že vykúzlila z našich fotieK TOTO a že s Dominikom vyzeráme tak spokojne, šťastne a zamilovane.
Avšak nič to nemení na tom, že sme si celé fotenie užili a že zbožňujem fotenia s Dedinskou maťou, lebo ona to skrátka vie. Dokonca teraz vymyslela jednu skvelú výzvu – krásna aj vo vreci, do ktorej sa rozhodne plánujem zapojiť. Takže, čoskoro ma uvidíte namiesto krásnych bielych šiat a poholdných tenisiek z CCC v čiernom vreci.
Tešíte sa? :)))
LINDA OOTD:
šaty – ANSWEAR
náramok – H&M
perlové náušnice – KLIMI
kabelka – FURLA
tenisky – CCC
DOMINIK OOTD:
tričko, kraťasy – F&F
tenisky – CCC
17 komentárov
Podľa mna je úplne normálne nechciet dieťa hned po svadbe. Ak mám pravdu povedať ani ma nenapadla tato otázka. Je to staromódne. A viem si predstaviť ako otravná otázka to musi byt.. Niečo podobné ako kedy budes mat priateľa. Hah 😀 nic si z toho nerob. Ludia su zvyknutý na kráčanie v rade. 🙂 takže hore hlavu a ži si svoj život podľa seba.
ďakujeeeem! :))
Juj poznám to a tiež mi to ide poriadne na nervy, hlavne po svadbe to asi bude ešte horšie 🙂 Tiež to máme s drahým podobne, na deti sa tešíme ale takisto je to naše osobné rozhodnutie kedy to príde. Nuž to s tou odpoveďou sa mi páči ?
Som rada, že nás je viacero. Pozdravujem a ďakujem za komentár. 🙂
Presne viem, o čom píšeš. Prednedávnom sme oslávili 4. výročie svadby, mám 29 rokov a tie otázky ma už vytáčajú do nepríčetnosti. Už som podľa väčšiny stará, potom budem mať zaručene problémy atď, atď. Bohužiaľ, momentálne mám isté zdravotné problémy, takže neviem, či vôbec niekedy budeme mať vlastné deti, ale verím tomu, že bude tak, ako to má byť. Aj ja som sa rozpísala o tejto téme presne rok po našej svadbe na mojom blogu, keď ma to začalo hnevať veľmi veľmi. https://life-of-mycosmetictests.blogspot.sk/2015/06/a-vy-kedy.html
myslím, že viaceré vnímame tieto otázky veľmi negatívne…prajem, aby v budúcnosti vyšlo všetko podľa tvojich predstáv. 🙂
Ďakujem 🙂
súhlasím s tvojím postojom..veď teraz je to posledná šanca, kedy to je všetko len a len o vás…potom to už navždy bude len o deťoch…užívajte si to ! 🙂
My Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers
veľký súhlas! ďakujem za tvoj názor 🙂
Som očarená fotkami – sú nádherné a vôbec z nich nesála hlad, ani Dominikova nervozita. 😀 Len láska a súhra dvoch ľudí (vlastne troch, lebo fotografka v tom bola s vami 😉 ) A čo sa týka rečí o dieťati, sme spolu s mojím priateľom 6 rokov, z toho 4 spolu žijeme a o tri týždne nás čaká svadba. O tehotenstve počúvame asi tri roky. Prvý rok sme to nejako zahovárali, klopili oči, snažili sa obrátiť na srandu. Keď sa intenzita otázok a ich otravnosť zvyšovali, jednoducho sme začali hovoriť pravdu – tehotná som už bola. Dvakrát. O dieťatko sme prišli. Verím, že ten šok každého naučí, že pýtať sa na tehotenstvo je vrcholne nevhodné. Ďakujem ti za tento článok. Už ho zdieľam na FB. V tomto musíme držať spolu 🙂
Ďakujem veľmi pekne za pochvalu, ktorá patrí hlavne fotografke a tiež Dominikovi.
Od kedy som publikovala tento článok, tak čítam mnoho príbehov podobných tvojmu…Veľmi ma mrzí, čo sa ti stalo a súhlasím s tvojím názorom. Presne ako píšeš – musíme držať spolu. Pozdravujem ťa a prajem všetko dobré. 🙂
Krásné fotografie a teď pár slov k tvému článku. Já sama jsem po svatbě otěhotněla, no bylo to vlastně trochu jinak, byla snaha a ta se nedařila, takže jsme to vypustili, vzali se a pak se na/snažili dál. Fajn, vše vyšlo, jsem šťastná a život si úžívám tak na 50%, pracuji na částečný úvazek od jeho synova půl roka, chodím cvičit, do toho lítám doma kolem úklidu a výchovy a tím to rozhodně nekončí. Jsem ráda, že mám muže, který mi pomáhá a nechá mi můj osobní prostor na to, abych si také užívala na plno.
No abych se dostala k hlavní věci. Po prvním dítěti přišli totiž otázky, kdy bude druhé dítě a na ty já si vytvořila alergii. Jsem rozčílená pokaždé, když se někdo zeptá a nikdo nechce tolerovat můj názor, protože jakmile mám jedno, musím jich mít asi dvacet! Když řeknu, že mi stačí jedno, jsem sobec nebo si neuvědomuji, jak hrozně bude vlastně moje dítě vychované. Nebo stále říkají, že si to rozmyslím, no já po třicítce fakt další nechci, sice mám ještě 5let čas, ale nehrozí to. Jsem kariéristka, takže to k sobě moc nejde. Chci svému jednomu dítěti dát spoustu zážitků a těším se na první cestování. A co si budem, ty děti taky nejsou zadarmo :D.
Ďakujem za pochvalu a rovnako aj za úprimné slová. 🙂
We love it <3 🙂
<3 <3 <3
Ahoj, nemyslím si, že dieťa je podmienené svadbou. Ja som mala 23 rokov…možno pre niekoho skoro, ale vôbec neľutujem. Teraz mám 29 a čakáme s manželom druhé (min. rok sme mali svadbu), chcela som to stihnúť do 30-tky.
Rešpektujem všetky názory ale vyjadrím ten svoj: deti treba mať v mladom veku (tým nemyslím v 16-tich 🙂 Dnes ženy deti príliš odkladajú a veľa vecí komplikujú. A verte mi, užijete si jeden druhého, pocestujete aj s dieťaťom. Pozdravujem a želám veľa šťastia. Katka
Ahoj, ďakujem veľmi pekne za názor. Taktiež pozdravujem a prajem veľa šťastia!