ASUS EVENT

Želám peknú stredu,

presne pred týždňom som o takomto čase nemohla zaspať, pretože som mala veľa veľa adrenalínu a úžasných pocitov z celého dňa. Absolvovala som totiž výnimočný zážitkový event s Asusom. Bolo pre mňa obrovskou poctou, že som mohla byť na tejto akcii ako jediná zástupkyňa blogerov a so šikovnými vlogermi – Gogo, LucyPug a Asimister.
Keď som prišla do budovy, kde sídli Asus, vôbec som netušila, aký program ma čaká. Vedela som len o jednej zastávke – ateliér slovenského módneho návrhára. Akonáhle sme sa všetci štyria „účastníci zájazdu“ stretli, presunuli sme sa, ako nám povedala Evka z Asusu, k autu. Čakala som nejaký väčší taxík, ale to, čo prišlo, ma šokovalo. Samozrejme, v dobrom slovazmysle. Uniesol nás ooobrovský hummer. V limuzíne bol pripravený welcome drink, množstvo nápojov a skvelého jedla. Po úvodnom privítaní nás čakalo ďalšie milé prekvapenie. Dostali sme čierne tašky s darčekmi od Asusu a medzi nimi aj telefón Asus ZenFone Selfie, ktorý sme si mohli nechať.
Od radosti som už po prvých minutách tohto eventu onemela. Tešila som sa, čo nás ešte čaká, keďže toto bol len začiatok. Trochu som tušila, že to bude riadna „kuleha“. Keď mi Evka napísala, že si mám zobrať na prezlečenie veci na exteriérovú aktivitu, premýšľala som, čo by to mohlo byť. Zo srandy som doma povedala: „kto vie, možno budeme skákať bungee jumping.“ Niekto tam hore ma poslúchol, pretože moje slová sa naplnili. Opäť sa ukázala sila slova. :))
Hneď, ako nám to oznámili, som si v duchu povedala, že ani za svet neskočím. Prezliekla som sa a rozhodla, že sa aspoň pôjdem pozrieť hore na vežu, z ktorej sa dá skákať. Po upevnení popruhov sme sa vybrali výťahom smerom nahor. Nebol to klasický výťah, ktorý by bol zabudovaný vo veži či vedľa nej. Nachádzal sa na lane, ktoré bolo šikmo upevnené medzi vežou a zemou. Už toto bol poriadny zážitok a adrenalín. Hlavne, keď sedíte ako keby na hojdačke v obrovskej výške a popritom sa sem – tam jemne zaseknete a hojdáte sa v dôsledku silného vetra. Mimochodom, výťahom sme sa vyviezli jednotlivo na najvyššiu vežu na Slovensku, z ktorej sa dá skočiť. Už len zo samotných 110 metrov máte poriadny rešpekt. Minimálne na spomínanej výťahovej hojdačke a na veži. Mám pocit, že kým som sa vyviezla hore, tak sa radikálne zmenilo aj počasie. Zo slniečka sa nakoniec vykľulo veterné a chladné počasie. Preto mám pocit, že pri mojich emóciách z výšky alebo z veže, dominovali tie z hroznej zimy. Navyše, nám oznámili, že výťah je len jednosmerný a naspäť sa ním nedá ísť, ako sme si pôvodne mysleli. Takže, predtucha o kulehe bola opodstatnená. Zostali nám len tri možnosti – skočiť, zlaňovať vežu alebo ísť po rebríku. Najskôr som chcela využiť druhú možnosť, ale potom som si povedala, že zlaňovať budem ešte veľakrát v živote, ale skákať nie. Zvíťazil preto skok. V konečnom dôsledku to bolo aj najrýchlejšie riešenie, ako sa z hrozného počasia dostať do tepla.
Ani neviem, kde sa vo mne zobrala tá odvaha, keď sa opýtali, kto chce skočiť ako prvý. Povedala som si, že to chcem byť ja, pretože keby som videla niekoho, ako skáče predo mnou a ako kričí, tak by som si to rozmyslela. Mám pocit, že pred a počas skoku sa u mňa pocity menili ako na hojdačke. Možno za to mohla tá výťahová hojdačka. :)) Keď mi týpek začal pripevňovať všetky popruhy a vysvetľovať pravidlá, tak som začala premýšľať nad tým, či som sa rozhodla správne. Áno, občas som veľmi nerozhodná. Ale jednoducho, v takej výške prehodnocujete všetko omnoho dlhšie. Uvažujete nad tým, či to prežijete a či to bude stáť za to.
Už viem, čo znamená slovné spojenie – až vám tuhne krv v žilách. Presne taký pocit som mala na mostíku a pri odpočítavaní – tri, dva, jeden, juuuump. Poviem vám, resp. napíšem, že najhorší je prvý krok do vzduchu a do neznáma. Povedali mi, že mám skočiť ako keby dole bola voda. Tak som vykročila do prázdna. Zrazu som si počas prvých dvoch sekúnd nadávala v duchu, že na čo som sa to dala. Bol to zvláštny pocit. Letíte, dívate sa pred seba a zem neprichádza. Preto som bicyklovala vo vzduchu a snažila sa urýchliť celý skok. No, po prvých dvoch sekundách hrôzy a kriku nastali chvíle, kedy som si to začala užívať. Akonáhle ma lano zachytilo a vrátilo pár metrov naspäť, som vykríkla – ešte raz. :)) Toľko radosti sa vo mne nahromadilo. Bolo to úžasné. Uvedomila som si, že asi potrebujem častejšie takýto adrenalín. Navyše, záverečné hojdanie vo vzduchu bolo skvelé.
Keď som sa opäť ocitla naspäť na zemi s prázdnym nosom a ústami (pretože mám pocit, že všetky sliny a všetko z môjho nosa vyletelo počas skoku von), povedala som si, že minimálne raz ešte skočím, tento raz bez bicyklovania vo vzduchu a počas lepšieho počasia. Možno sa dám raz nahovoriť aj na skok z lietadla. Tak, ako som si myslela, že budem jediná „skokanka“, ako nás chlapi oslovovali, ktorá neskočí a zlezie po schodoch, nakoniec som bola sama, ktorá skočila. O to viac som bola na seba pyšná, že som to zvládla a prekonala sama seba. Navyše, živá a zdravá. Mimochodom, na FB nájdete aj video z celého skoku.

Bola som veľmi šťastná, keď som sa občas mohla zohriať v limuzíne a neskôr po vyhriatí vyskúšať jazdu s hlavou vonku. Ďalší jedinečný zážitok najmä, keď vám všetci kývajú, trúbia a nechápavo pozerajú. Pred nami bola ďalšia zastávka – ateliér Fera Mikloška. Som rada, že som sa na toto príjemné miesto mohla opäť vrátiť. Naposledy som sa tam ocitla počas rozhovoru s týmto návrhárom pre Najkrajšie Modelky. Teším sa, že sme si mohli pozrieť aj priestory, v ktorých som predtým nebola a kde vznikajú jednotlivé šaty. Navyše, sme si obzreli modely, na ktorých Fero a jeho tím momentálne pracujú. Opäť nás čakalo super občerstvenie, príjemná atmosféra a malé prekvapenie. Za pár minút nám šikovný maliar zhotovil karikatúru. Tá moja sa mi veľmi páčila. Bola trefná a zábavná. Okrem tohto vzácneho suveníru sme si odniesli aj darček v podobe tašky plnej prekvapení od Fera Mikloška. V nej sa nachádzala nielen krásna sviečka, ale i kožušinový prívesok na kabelku. Celkom pekná symbolika a paralela s naším skokom.

Nasledovala zastávka v reštaurácií Ufo. Pred jej návštevou sme stihli urobiť množstvo fotiek a vychutnať si unikátnu panorámu z vyhliadky na Ufe. Potom nás čakal nádherný výhľad z toaliet a dilema, čo si vybrať z úžasnej ponuky reštaurácie. Už si presne nepamätám názvy jedál, ale pamätám si, že boli famózne. Lahodná kačka, úžasná káva a ešte lepšia čokoládová pena, ktorú som len tak tak dala do seba. Všetko bolo výborné a skutočne na vysokej úrovni.

Celý eventu stál za to a dodnes z neho čerpám pozitívnu energiu. Cítila som sa ako hviezda, o ktorú bolo počas všetkých hodí dokonale postarané. Navyše, som spoznala milých ľudí a užila si každú minútu dňa. Ďakujem všetkým a poprosím, VIAC takýchto akcií. 🙂  

 FOTO: od fotografa z Asusu + Asus ZenFone Selfie 

v limuzíne a úvodné privítanie

prvé testovanie telefónu – jedna z funkcií Asus ZenFone Selfie – už pred fotením vás upraví a zretušuje – nakoniec sa mi však na ďalších fotkách podarilo túto funkciu zjemniť (keďže si viete nastaviť hodnoty zjemnenia pokožky, zúženia tváre či zväčšenia očí), aby som nevyzerala až tak umelo 😀

radosť z nových telefónov – milujem jeho zlatú farbu a fotoaparát 

práve sme sa dozvedeli, že nás čaká skok a návšteva najvyššieho miesta veže

nástup na výťah – hojdačku

takto vyzerá výťah zdola na vežu

na veži – krásna výška a výhľad, no nie?

skááááááááčem

tlieskam so slovami – ešte raz 😀

konečne na zemi

v ateliéri Fera Mikloška

karikatúra mojej maličkosti, na ktorej sa dodnes smejem

ďalší skvelý zážitok – jazda limuzínou s hlavou vonku

na vyhliadke na UFE

takéto mňamky nás čakali