ZIMNÉ ROZHODNUTIA A KVETY

Rozhodnutia nás sprevádzajú celým životom.
V útlom detstve premýšľame nad tým, či vo voľnom čase budeme kočíkovať
bábiky alebo sa hrať s Barbie a Kenom v ich novej obývačke.
Neskôr si musíme zvoliť našu budúcu strednú alebo vysokú školu.
V dospelosti zase hľadáme a rozhodujeme sa o novej práci, bývaní či
celoživotnom partnerovi. V každej životnej etape nám naše aktuálne
rozhodovanie príde ako najnáročnejšie. Bez ohľadu na to, či ide o banálnu
alebo nesmierne dôležitú záležitosť. Občas by sme dokonca chceli, aby
definitívny verdikt urobil niekto za nás. Akurát jediným rozdielom medzi
detským a dospelým rozhodnutím je zodpovednosť. Tá sa narastajúcim vekom
zväčšuje. Tak, ako sme sa v detstve o ňu čiastočne delili s rodičmi,
v dospelosti „visí“ už len na nás. Ak sa rozhodneme ako dospelí ľudia zle,
zodpovednosť za ďalší priebeh nesieme iba my. Nikto za nás totiž nemôže učiniť
definitívne rozhodnutie. 

Mám pocit, že 25. rok je u mňa plný vážnych
verdiktov. Začalo to na jeseň, pokračovalo v januári a po mojich
narodeninách pribudli nové dilemy a otázky. Postupne začínam chápať, prečo
mi mnohí pri gratuláciách hovorili: „priprav sa, tento vek je prelomový.“ Mali
pravdu. A netýka sa to len svadby. Každopádne, aj keď som veľmi nerozhodný
človek a veľakrát sa pristihnem pri tom, že nad vecami dlho premýšľam,
vždy považujem svoje rozhodnutie za správne. Podľa mňa neexistujú dobré
a zlé životné verdikty napriek tomu, že niektoré z nich prinášajú
negatívne dôsledky. Vždy ich považujem len za chvíľkovú situáciu. Aj tá totiž
raz skončí a prídu opäť lepšie chvíle. Je už len na nás, či sa
z nepriaznivého priebehu poučíme a posunieme ďalej.

Som veľmi vďačná za to, že u mňa sa vždy
situácia vykrištalizovala sama a utvrdila ma v mojom plánovanom
rozhodnutí. Aj keď uznávam, že tomu vždy predchádzajú dlhé hodiny premýšľania,
ktoré skutočne nemám rada. Zhodou okolností aj zajtra musím oznámiť svoje
definitívne rozhodnutie a verte mi, rodilo sa opäť ťažko. Ale akonáhle som
sa ním začala veľmi zaoberať a vyhodnocovať, či urobiť tak alebo inak,
dala som si pauzu a opäť sa všetko „utriaslo“ tak, že presne viem, čo zajtra
povedať. Hoci sa pri ňom musím vzdať niečoho, čo mám rada, už teraz viem, že
toto rozhodnutie prinesie nové možnosti a pozitívne zmeny.

Ešteže blogovanie mi v týchto dňoch neprináša
toľko dilem. Napriek tomu, že občas je celkom náročné rozhodnúť sa, či odmietnuť
alebo vziať niektorú zo spoluprác. K tým príjemnejším verdiktom patrí určite
aj voľba toho, čo na seba. Hoci ani tá nie je vždy jednoduchá. V deň, keď
sme fotili tento outfit, to u mňa vyhrala kombinácia ružovej so sivou. Veľmi
som si toto farebné „kombo“ obľúbila a v zime ho nosím pomerne často.
Podobne ako o sto šesť vrstvím, napríklad aj bundu pod kabát, ako ste
naposledy mohli vidieť v tomto článku.

Jedným z dnešných „doplnkov“ v outfite je
kytica z Galérie Kvetín. Písala som vám o nej už v svadobnom denníku, pretože je pre mňa
zoosobnením ideálnej zimnej kytice vhodnej na svadbu ale aj na Valentína.
Takže, páni, ak riešite valentínskú dilemu, čo darovať vašej polovičke, takáto
kytica s donáškou poteší každú ženu. Aj mňa, môj milý a drahý, budúci
manžel Dominik! 🙂

Mimochodom, ak si momentálne
lámete hlavu nad akýmkoľvek rozhodnutím, nesilte to a oddýchnite si od
toho. Hlavne sa však nezabúdajte usmievať a myslieť pozitívne.