Keď sme minulý rok zariaďovali náš nový byt, jednou z mojich priorít bolo mať miesto pre veľký vianočný stromček a jedálensky stôl pre minimálne 6 osôb. Pre niekoho úplne banálna záležitosť, no pre mňa to bolo veľmi dôležité. Vianočné sviatky milujem, a preto tieto veci nesmeli chýbať, aby sme mohli oslavovať najkrajšie sviatky v roku v kruhu najbližších. Keďže som veľká perfekcionistika a milovníčka Vianoc, všetko okolo nich som plánovala vopred – od vianočných ozdôb cez pečenie koláčov až po štedrovečerný stôl. V práci sa mi dokonca moja kolegyňa smiala, či už mám navarenú aj mačanku, keď si všetko pripravujem vopred. Napriek môjmu plánovaniu sa ma tesne pred Vianocami zmocnila dosť veľká únava, a tak mi na Štedrý deň zostalo spraviť viac činností, ako som pôvodne plánovala. Stihnúť vianočné fotenie s Braňom, navariť večeru, doupratovať byt, pripraviť dokonale vyzdobený stôl… Samozrejme, k týmto a mnohým ďalším činnostiam sa pridal ešte môj perfekcionizmus (písala som vám o ňom pod touto fotkou) a o zábavu bolo postarané. Však, čítajte ďalej…
FOTO: BRANISLAVISKO
Príprava našich prvých Vianoc sa u mňa začala o siedmej, kedy som si pripravila prvé ingrediencie na mačanku. Okolo pol ôsmej mi pri mojich raňajkách a pozeraní telky zavolali z rádia ohľadom krátkeho rozhovoru o vianočných prípavách a mojich spomienkach na pôsobenie za rádiovým mikrofónom. Počas interview som povedala dve vety, ktoré ma sprevádzali počas celých vianočných sviatkov: „Mačanku idem variť 1. krát a rovno na Vianoce. Veď, čo by sa na nej mohlo pokaziť?“ Ha! To som ešte netušila, čo sa stane podvečer… Rýchlo som dozdobila interiér v našom byte, nalíčila sa, obliekla a už nám dole zvonil Branislavisko. Držal v ruke mlieko a maslo, ktoré som ho poprosila kúpiť, keďže som o druhej ráno pri varení šuhajd spotrebovala posledné mliečne a maslové zásoby. Keď som ho videla stáť pri našich dverách s týmito dvoma ingredienciami, nevedela som sa prestať smiať. Vlastne dodnes sa veľmi zabávam na jeho „vianočnej“ fotke s mliekom a maslom. Možno ste ju videli v Instastories.
Moje očakávania pred „šútingom“ korešpondovali s mojimi idealistickými predstavami a mojím perfekcionizmom. Chcela som mať ešte pred začiatkom Vianoc krásne a zamilované vianočné fotky s mojím druhým Nkom. So všetkým klišé, ktoré k tomu patrí – svetielkami, stromčekom, vianočnými guľami… Avšak, realita bola úplne iná. Naše fotenie počas Štedrého dňa dopadlo tak, že hodinu po príchode Branislaviska Dominik stále premýšľal nad tým, čo si oblečie. Potom sa druhú hodinu “ofukoval” ako malé dieťa, že sa nechce fotiť. Samozrejme, po čase to prestalo baviť zase mňa (a myslím, že aj Braňa, no nedal to ako profesionál na sebe poznať) a vtedy to Dominika začalo veeeľmi napĺňať. Myslela som, že ma z neho porazí, pretože som stratila dve hodiny z 24. decembra, ktoré som mohla investovať do prípravy mačanky či lososa. Navyše, na väčšine fotiek z vianočného “šútingu” vyzerá druhé Nko rovnako ako na poslednej fotke na konci článku. Jediné šťastie je, že Braňku je kúzelník a vyčaroval aj niekoľko normálnych záberov, ktoré si tu dnes môžete pozrieť. Veľmi sa mi páčia hlavne fotografie s našimi „ňuňkami“ alebo ako ich zvykneme volať duom BlackJack (naše dve mačičky Blackie a Jackie). Takže veľká vďaka, Branislavisko, za zvečnenie atmosféry pred štedrou večerou!
Som rada, že po fotení nabrali ďalšie činnosti už pozitívny smer. Stihli sme všetko vyupratovať (ja som dokonca ešte stihla vyhádzať šatníkovú skriňu a kompletne ju preorganizovať), pobaliť darčeky, nadekorovať menovky na balíčky a na stôl a množstvo ďalších činností… takže som sa mohla veselo pustiť do varenia. Keďže zdravý zemiakový šalát som mala od 23. decembra pripravený, zostávalo mi pripraviť už len lososa, bobaľky a toľko spomínanú mačanku – tá jediná mi nakoniec nevyšla, no Dominikovi rodičia mali jednu navarenú doma, takže nás zachránili. Samozrejme, veľmi som bola na seba nahnevaná, hoci všetko sa mi podarilo na výbornú (čo zhodnotili aj hostia počas 24. decembra a so sebakritickým nazeraním aj ja). Myslela som si, že mačanku bez problémov uvarím aj na 1. krát, no nestalo sa tak. Možno za to mohla špaldová múka, ktorou som nahradila klasickú (tak, ako sa uvádza v recepte), možno rozhovor v rádiu, kde som to celé zariekla, možno… Myslím, že už je to úplne zbytočné celé analyzovať, dôležité je, že všetko okrem mačanky a fotenia dopadlo nad moje očakávania a hlavne, všetci boli spokojní. O 21. hodine sme „skončili“ pri vianočnom stromčeku pri rozbaľovaní darčekov, pozeraní telky a jedení bezlepkových koláčov.
Mimochodom, pýtali ste sa ma, podľa akého receptu som ich robila. Všetky nájdete u Katky na blogu (až na šuhajdy, na ktoré mi perfektný recept dala Dominikova mamka). Podľa jej blogových postupov na smoothandcooking.cz som robila linecké koláče, klinčekové hviezdičky s lekvárom, „škoricáky“, medovníky a ešte niekoľko fit mlsiek v s jeidným rozdielom. Namiesto klasickej múky som pridávala bezlepkovú múku MIX B od Schäru. Sem – tam som jej pridala viac – inokedy menej – záležalo to od konzistencie, ale všetky boli výborné.
Keď som si takto spätne zaspomínala na uplynulé Vianoce, musím skonštatovať, že boli perfektné a dokonalé (až na pár uvedených detailov). Teším sa, že budeme môcť s úsmevom na tvári spomínať na naše prvé spoločné Vianoce ako manželia v našom novom byte. Najviac ma na uplynulých najkrajších sviatkoch roka bavil fakt, že sme ich oslávili hneď trikrát. Najskôr s Dominikovými rodičmi a švagrinou, potom s mojimi rodičmi, bráškom a tetou Helou a do tretice pred pár dňami – 6. januára 2019 ako väčšina Rusínov. Ako veľká milovníčka Vianoc som mala z trojitých Vianoc obrovskú radosť. Navyše, tešila som sa z toho, že pri druhých a tretích Vianociach mi to išlo omnoho lepšie a rýchlejšie. Skutočne, klobúk dole pred všetkými ženami a mužmi, ktorí každý rok chystajú doma „Vianoce“. Nikdy by som nepovedala, že je to taká veľká fuška, pretože za každým sme ich v Žiline pripravovali viacerí spoločne a nezdalo sa mi, že by to bolo tak náročné. Avšak, keď ich chystáte len dvaja, je to neporovnateľne vyčerpávajúce. Napriek tomu, že je ešte len polovica januára, už teraz sa teším na Vianoce. Áno, viem, všetci Grinchovia ma teraz nenávidia, ale ja si nemôžem pomôcť… Možno aj preto máme dodnes doma vianočný stromček, ktorý u nás bude stáť minimálne do mojich narodenín, teda do 31. januára. A som rada, že niektorí ste v tom so mnou a stále sa doma tešíte z vianočného stromčeka.
Verím, že aj naše druhé Vianoce budú minimálne tak krásne ako tieto uplynulé. Už teraz viem, že ich strávime v ešte väčšej pohode a bez stresu (keďže ten sa u mňa na chvíľu objavil pri fotení a mačanke :)). A ak ste aj vy perfekcionistky či perfekcionisti, tak si vždy pred Vianocami opakujte tak ako ja tieto slová: Počas Vianoc k vám nepríde kontrola z hygieny či cukrárne, preto všetko nemusí byť vyleštené, nemusí byť toho veľa napečeného a občas nemusí výjsť všetko podľa ideálnych a perfektných predstáv. A bodka!
LINDA: blúzka, sukňa – HERITAGE by ANSWEAR // opasok – GUCCI
DOMINIK: košeľa – F&F // nohavice, opasok – H&M
